clanok 4

Biologická rozmanitosť neznamená upravené priestranstvá
Začiatkom septembra sa po celom Slovensku – aspoň v environmentálnych kruhoch – ho­vorilo o Želiezovciach. Naše malé mestečko dokázalo v zápolení o prístupe k biodiver­zite pri príležitosti Medzinárodného roka biodiverzity poraziť krajské a okresné mestá a v celoslovenskej súťaži samospráv získalo titul Hlavné mesto biodiverzity. Slávnostné vyhodnotenie súťaže sa konalo 9. septembra v Bratislave pod patronátom Regionálneho environmentálneho centra, ktoré celoštátnu súťaž zorganizovalo. Želiezovce súťaž vyhrali vo svojej kategórii miest s počtom obyvate­ľov do 10 000 a získali aj absolútne prvenstvo v súťaži, ako aj diplom za najlepší projekt.
V súťaži o hlavné mesto biodiverzity sa hodnotil prístup samospráv k biodiverzite v oblastiach verejnej zelene, poľnohospodár­stva, vodstva, lesov, územného plánovania, environmentálnej výchovy a spolupráce s verejnosťou. Účasť mesta v súťaži zabez­pečovali pracovníci oddelenia životného prostredia Gabriela Bieliková, Jana Kišďur­ková a Alexander Tóth.
Činnosť mesta v každej z týchto oblastí bolo potrebné dokumentovať aj projektom, aj preto iba 20 zo 139 oslovených sloven­ských miest spĺňalo podmienky na účasť v súťaži. „Víťazstvo v súťaži projektov si vyslúžil náš projekt Duby, pamiatka na rod Esterházyovcov, zameraný na ošetrenie drevín v parku. Uskutočnený bol vlani pri príležitosti Dňa Zeme, keď s podporou nadácie Ekopolis a skupiny Skanska prebehlo ošetrovanie dre­vín v parku spojené s prednáškami pre verej­nosť. Z tohto projektu vznikla dokumentácia Historicky a botanicky významné dreviny mesta Želiezovce, ktorá porotu zaujala najmä tým, že bola vyhotovená v štyroch jazykoch a v partnerstve s občianskym združením, na­vyše projekt sa uskutočnil na Deň Zeme, do ktorého sa v Želiezovciach zapojila verejnosť, tretí sektor aj podnikatelia,“ hovorí Gabriela Bieliková, ktorá uviedla aj ďalšie projekty, vďaka ktorým naše mesto získavalo body v súťaži. Ide o Zazelenenie a revitalizácia zelene ako opatrenie na zlepšenie kvality ovzdušia v meste Želiezovce (žiaľ nepodporený, čaká sa na ďalšiu výzvu), Enviroprojekt 2008 – preb­údzanie environmentálneho cítenia v predškolskom veku (s spolupráci s miestnou MŠ), Deň Zeme (tento rok zameraný na biodiverzitu), Eko­logická stabilita a biodiverzita Dolné­ho Pohronia (spracovanie ekostabili­začných opatrení aplikovateľných na širšie okolie v spolupráci so Štátnymi lesmi, vodohospodármi a poľnohos­podármi), Bonitované pôdno-ekolo­gické jednotky v katastrálnom území mesta (vypracovanie prehľadu typov pôd na území mesta s určením ich potenciálu a vytypovaním chránenej poľnohospodárskej pôdy), Deň vody (odber a analýza vzoriek od oby­vateľov), Deň vtáctva (interaktívne náučno-praktické výstavy), Pro­Local (v spolupráci s OZ Formica – vytvorenie databázy odborných prác týkajúcich sa územia a okolia Želiezoviec). „Vysoko pozitívne bolo hodnotené tepelné hospodárstvo, teda zmena palivovej základne z fosílneho zdroja na obnoviteľný zdroj (z plynu na slamu), ďalším významným ukazovateľom bol podiel vodných tokov v rámci katastra mesta,“ dodáva Alexander Tóth. Bodované boli aj napríklad súťaž o najkrajší bal­kón, predzáhradku a okolie bytového domu či akcia Krajší Hron – likvidácia nelegálnych skládok pri rieke a v meste. „Naše mesto vyniklo v súťaži aj v plnení úloh v environmentál­nej oblasti nad rámec bežných samospráv­nych povinností, napr. zapracovanie opatrení na ochranu prírody do VZN-iek. Najvyššie hodnotené sú opatrenia v oblasti správy ve­rejnej zelene, napríklad či sa uprednostňujú pôvodné dreviny vo výsadbe, či sú také lokality, ktoré nie sú pravidelne kosené, aby sa tam za­bezpečila reprodukcia ekosystému, či sa použí­va miestny kompost, vertikálne zazeleňovanie – popínavé rastliny, či sa kontroluje náhradná výsadba alebo či má mesto evidenciu zelene. V tejto oblasti sme uspeli veľmi dobre, lebo mesto vedie generel zelene od roku 1987. Po­zitívne boli hodnotené aj partnerstvá s tretím sektorom a verejnosťou pri environmentál­nych aktivitách,“ hovorí Gabriela Bieliková a v súvislosti s verejnosťou dodáva: „Často sa nesprávne chápe pojem biodiverzita, čo nezna­mená upravené verejné priestranstvá, skôr je to naopak, aby bolo čo najmenej prvkov so zása­hom človeka, aby biologická rozmanitosť bola čo najviac zachovaná. Mnohí sa pýtajú, v čom sme vlastne to prvenstvo dosiahli a často sme sa stretávali s negatívnymi reakciami u tých, ktorí to vedieť ani nechcú.“

Získanie titulu je teda vybojované tvr­dou prácou, celkovým prístupom samosprá­vy, ako aj zapojením obyvateľov a podnikov do environmentálnej činnosti. „Na jednej strane nám z toho vyplývajú najmä povinnos­ti, ak chceme udržiavať dosiahnutú úroveň. Na druhej strane je to zviditeľňovanie mesta a možno určitá výhoda pri žiadostiach o fi­nančné príspevky v oblasti životného prostre­dia,“ hovorí Jana Kišďurková a dodáva, že celkovo to však znamená väčšiu biologickú rozmanitosť v prírode okolo nás a preukáza­nú neustálu činnosť mesta v tomto smere.

späť...