Návštevnosť
Návštevnosť:
ONLINE:3
DNES:216
TÝŽDEŇ:1078
CELKOM:1715526
Navigácia
Obsah
Biologická rozmanitosť neznamená upravené priestranstvá
Začiatkom septembra sa po celom Slovensku – aspoň v environmentálnych kruhoch – hovorilo o Želiezovciach. Naše malé mestečko dokázalo v zápolení o prístupe k biodiverzite pri príležitosti Medzinárodného roka biodiverzity poraziť krajské a okresné mestá a v celoslovenskej súťaži samospráv získalo titul Hlavné mesto biodiverzity. Slávnostné vyhodnotenie súťaže sa konalo 9. septembra v Bratislave pod patronátom Regionálneho environmentálneho centra, ktoré celoštátnu súťaž zorganizovalo. Želiezovce súťaž vyhrali vo svojej kategórii miest s počtom obyvateľov do 10 000 a získali aj absolútne prvenstvo v súťaži, ako aj diplom za najlepší projekt.
V súťaži o hlavné mesto biodiverzity sa hodnotil prístup samospráv k biodiverzite v oblastiach verejnej zelene, poľnohospodárstva, vodstva, lesov, územného plánovania, environmentálnej výchovy a spolupráce s verejnosťou. Účasť mesta v súťaži zabezpečovali pracovníci oddelenia životného prostredia Gabriela Bieliková, Jana Kišďurková a Alexander Tóth.
Činnosť mesta v každej z týchto oblastí bolo potrebné dokumentovať aj projektom, aj preto iba 20 zo 139 oslovených slovenských miest spĺňalo podmienky na účasť v súťaži. „Víťazstvo v súťaži projektov si vyslúžil náš projekt Duby, pamiatka na rod Esterházyovcov, zameraný na ošetrenie drevín v parku. Uskutočnený bol vlani pri príležitosti Dňa Zeme, keď s podporou nadácie Ekopolis a skupiny Skanska prebehlo ošetrovanie drevín v parku spojené s prednáškami pre verejnosť. Z tohto projektu vznikla dokumentácia Historicky a botanicky významné dreviny mesta Želiezovce, ktorá porotu zaujala najmä tým, že bola vyhotovená v štyroch jazykoch a v partnerstve s občianskym združením, navyše projekt sa uskutočnil na Deň Zeme, do ktorého sa v Želiezovciach zapojila verejnosť, tretí sektor aj podnikatelia,“ hovorí Gabriela Bieliková, ktorá uviedla aj ďalšie projekty, vďaka ktorým naše mesto získavalo body v súťaži. Ide o Zazelenenie a revitalizácia zelene ako opatrenie na zlepšenie kvality ovzdušia v meste Želiezovce (žiaľ nepodporený, čaká sa na ďalšiu výzvu), Enviroprojekt 2008 – prebúdzanie environmentálneho cítenia v predškolskom veku (s spolupráci s miestnou MŠ), Deň Zeme (tento rok zameraný na biodiverzitu), Ekologická stabilita a biodiverzita Dolného Pohronia (spracovanie ekostabilizačných opatrení aplikovateľných na širšie okolie v spolupráci so Štátnymi lesmi, vodohospodármi a poľnohospodármi), Bonitované pôdno-ekologické jednotky v katastrálnom území mesta (vypracovanie prehľadu typov pôd na území mesta s určením ich potenciálu a vytypovaním chránenej poľnohospodárskej pôdy), Deň vody (odber a analýza vzoriek od obyvateľov), Deň vtáctva (interaktívne náučno-praktické výstavy), ProLocal (v spolupráci s OZ Formica – vytvorenie databázy odborných prác týkajúcich sa územia a okolia Želiezoviec). „Vysoko pozitívne bolo hodnotené tepelné hospodárstvo, teda zmena palivovej základne z fosílneho zdroja na obnoviteľný zdroj (z plynu na slamu), ďalším významným ukazovateľom bol podiel vodných tokov v rámci katastra mesta,“ dodáva Alexander Tóth. Bodované boli aj napríklad súťaž o najkrajší balkón, predzáhradku a okolie bytového domu či akcia Krajší Hron – likvidácia nelegálnych skládok pri rieke a v meste. „Naše mesto vyniklo v súťaži aj v plnení úloh v environmentálnej oblasti nad rámec bežných samosprávnych povinností, napr. zapracovanie opatrení na ochranu prírody do VZN-iek. Najvyššie hodnotené sú opatrenia v oblasti správy verejnej zelene, napríklad či sa uprednostňujú pôvodné dreviny vo výsadbe, či sú také lokality, ktoré nie sú pravidelne kosené, aby sa tam zabezpečila reprodukcia ekosystému, či sa používa miestny kompost, vertikálne zazeleňovanie – popínavé rastliny, či sa kontroluje náhradná výsadba alebo či má mesto evidenciu zelene. V tejto oblasti sme uspeli veľmi dobre, lebo mesto vedie generel zelene od roku 1987. Pozitívne boli hodnotené aj partnerstvá s tretím sektorom a verejnosťou pri environmentálnych aktivitách,“ hovorí Gabriela Bieliková a v súvislosti s verejnosťou dodáva: „Často sa nesprávne chápe pojem biodiverzita, čo neznamená upravené verejné priestranstvá, skôr je to naopak, aby bolo čo najmenej prvkov so zásahom človeka, aby biologická rozmanitosť bola čo najviac zachovaná. Mnohí sa pýtajú, v čom sme vlastne to prvenstvo dosiahli a často sme sa stretávali s negatívnymi reakciami u tých, ktorí to vedieť ani nechcú.“
 |
 |
 |
Získanie titulu je teda vybojované tvrdou prácou, celkovým prístupom samosprávy, ako aj zapojením obyvateľov a podnikov do environmentálnej činnosti. „Na jednej strane nám z toho vyplývajú najmä povinnosti, ak chceme udržiavať dosiahnutú úroveň. Na druhej strane je to zviditeľňovanie mesta a možno určitá výhoda pri žiadostiach o finančné príspevky v oblasti životného prostredia,“ hovorí Jana Kišďurková a dodáva, že celkovo to však znamená väčšiu biologickú rozmanitosť v prírode okolo nás a preukázanú neustálu činnosť mesta v tomto smere.
